Nikdy neodkladajte kávu s milovanou osobou, môže byť posledná

Autor: Katarína Durišová | 15.10.2014 o 22:40 | (upravené 15.10.2014 o 23:12) Karma článku: 7,92 | Prečítané:  1983x

Bol utorok ráno. Mobil mi zvonil tak často, až som mala pocit, že mi to robí naschvál. Popri všetkých tých naoko dôležitých telefonátoch mi prihorela hrianka, čistý obrus som si obliala horúcim čajom a ešte som aj malíčkom nohy vyskúšala tvrdosť sporáka. V tom momente som začala preklínať toho, kto vymyslel vetu, že ženy vedia robiť viac vecí naraz. Ak nie sú v psychickej pohode, veru nevedia. V to ráno mi volala aj ONA, osoba, ktorá sa potrebovala porozprávať, a ktorú som kvôli svojej údajnej zaneprázdnenosti vypočuť nemohla...

Ľudia sa stále a navyše aj veľmi radi vyhovárajú, že nemajú čas. Už je to, povedala by som, akási novodobá fráza: "Dnes nemám čas, čo tak zajtra?" Čo potom robíme, keď ho nemáme? Veď už Benjamin Franklin povedal, že "času máme veľa, len ho málo využívame". Múdry to muž. Zabíjame ho "prospešnými" aktivitami ako sledovanie sociálnych sietí, pozeranie televízie alebo sme natoľko zavalení prácou, že si ani nevšimneme, že nás naši blízki skutočne potrebujú. Alebo si to nechceme všimnúť? Veď veci, ktoré sa nás bytostne netýkajú, nás nezaujímajú...

A takíto egoisti sme všetci, dokonca aj tí najpriateľskejší a najempatickejší ľudia sa z času na čas stanú najväčšími egoistami sveta. Aj ja, aj ty, dokonca aj on. V ten osudný utorok som i ja bola megaegoista! Áno, priznávam to. Pritom stačilo skutočne tak málo, stačilo len povedať: "Jasné, prídem, porozprávame sa." Lenže ja som namiesto toho povedala tú novodobú frázu. Keby som vtedy tušila, že už žiadne zajtra nepríde, že už žiadna iná káva nebude, dokonca ani žiadny telefonát. Keby som si tak vtedy uvedomila, že prítomnosť je jedinou večnosťou...lenže keby bolo keby...

Hovorí sa, že činnosť, ktorú môžeme odložiť raz, odložíme vždy. Avšak aj s touto vetou narábame ako nám momentálne vyhovuje a sme zaneprázdnení akoby na povel. Môj blízky potrebuje pomoc, lenže ja mám veľa svojich neodkladných povinností a starostí, ale keď potrebujem pomoc ja, celý vesmír sa musí spojiť v môj prospech.

Minulosť nezmeníme, môžeme sa z nej len poučiť a neurobiť rovnakú chybu viackrát. Aj keď vás možno teraz začne hrýzť svedomie alebo si dokonca uvedomíte, že ste zažili podobnú situáciu ako ja, jedno je isté - nikdy nie je neskoro, aby ste odčinili to, čo ste pokazili. Aj bolesť, ktorú ste spôsobili, sa dá vymazať. Hofstadterovo pravidlo hovorí:  "vždy to bude trvať dlhšie, ako si myslíš, dokonca aj vtedy, keď vezmeš do úvahy Hofstadterovo pravidlo". To, že to bude trvať dlhšie ale neznamená, že to bude trvať naveky. Nikdy nie je neskoro začať odznova a podať pomocnú ruku. Nečakajte do zajtra, urobte to dnes! Nie zajtra, nie o týždeň, DNES! Zajtra to už totiž nemusí byť možné, verte mi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?