Od varenia kávy až po krájanie mäsa...či?

Autor: Katarína Durišová | 17.2.2014 o 22:44 | (upravené 17.2.2014 o 23:11) Karma článku: 6,24 | Prečítané:  724x

Skutočne nemám rada slovko „či“. Nemám rada, keď ho používajú priatelia v bežnej konverzácii s tou typickou stúpavou intonáciou a nemám rada, ani keď ho použije pani za poštovou priehradkou. Ale je natoľko chytľavé, že vás určite prinúti otvoriť nasledujúci článok. Či?

Nie, reč nebude o mojich kariérnych rastoch, ba dokonca sa ani nebudem zaoberať sémantikou slova „či“. Len vám rozpoviem, presnejšie opíšem jednu jedinečnú sobotu z nekonečne možných sobôt v mojom živote.

Volala mi stará mama. Celkom som bola prekvapená, pretože som nemala ani narodeniny, ani meniny, ani žiadne iné iny. Len mi chcela dať do povedomia, že bude zabíjačka, a že by bolo vhodné, aby som prišla. Ľudovo povedané, chcela mi tým dať najavo, že mám zdvihnúť tú svoju intelektuálnu riťku a prísť sa ukázať. Nuž, nedbám, povedala som si a o štyri dni na to som už sedela s našimi v aute pripravená na odchod. Budíček na 5:50, pretože o siedmej už bol naplánovaný odchod. A poznám sa, som žena... Teda, po prebudení by som sa tak nenazvala, preto treba mať vyčlenený určitý čas na to, aby som ju zo seba urobila, na ranný ksicht si namaľovala nejakú tvár a vyrazila medzi ľudí. Nie som však žiadna fiflena, aby ste si nemysleli! Samozrejme, keďže bola sobota, tak som zaspala. Lebo v sobotu sa zvyčajne o šiestej nevstáva, však áno? A tak z mojej naivnej predstavy, že sa stihnem upraviť, neostalo nič a moje líčenie sa začalo o štvrť na osem v aute, keď sme si to razili po donovalských serpentínach. Radím vám, neskúšajte to. Po dvadsiatich minútach ťažkého boja som svoje skrášľovacie procedúry vzdala a upokojila sa tým, že je to len zabíjačka. Aj tak tam idem len variť kávu a víno. Teda aspoň to som si myslela...

Keď sme dorazili do cieľa, prasiatko si už užívalo horúci kúpeľ v korýtku. Chvalabohu, aspoň nebudem nútená pozerať sa na jeho posledné chvíle života. Ani som sa nestihla spamätať a už som mala v ruke nožík a nakázané čistiť prasiatko od chlpov. Nakoľko som to robila prvýkrát, nebudem vám klamať, nešlo mi to. Prasiatko bolo viac dorezané ako očistené, tak som túto úlohu prenechala tým, ktorí to vedeli o niečo lepšie ako ja. Veď ja som sem prišla predsa variť kávu...

Nebudem zachádzať do najdetailnejších detailov, tí, ktorí ste na zabíjačke boli, viete ako to chodí, tí, ktorí to neviete, sa snáď niekedy dozviete. Jednoducho, v ten deň som neuvarila ani jednu kávu. Ale za to som sa naučila robiť škvarky, jaternice, tlačenku. A ešte som aj dochucovala klobásy, pokrájala neskutočné kilá mäsa, čistila cesnak...(by the way, ruky od cesnaku mi smrdia ešte teraz J). A už sa môžem aj vydávať! Ale surové mäso nechcem vidieť minimálne pol roka.

 

To je celý príbeh o tom, ako sa z dámy na jeden deň stala dedinská dievka. Pero som vymenila za nôž, notebook za varechu, zošity za horský vzduch, líčidlá za zabíjačkovú atmosféru a...užila som si to! Maximálne! O rok určite repete.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar konšpirácie podporil, hoci ich má odhaľovať

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal šéf polície podľa prezidenta Andreja Kisku vysvetliť. Vládni politici mlčia.

KOMENTÁRE

Policajný prezident podporuje zbrane namierené proti nám

Obhajoba Gašparovho nadriadeného Kaliňáka však neobstojí.

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.


Už ste čítali?